SÁM

Apokalyptický denník

Postapo príbeh Tea Hurdlesa, ktorý si získal srdcia milovníkov sci-fi. Získa si aj tvoje?

Kúpiť e-book
Ukážka zadarmo

Prešiel istý čas...

A ja som sa rozhodol rozpovedať svoj príbeh všetkým.

Odišiel som do prírody od civilizácie. A keď som sa vrátil späť na našu farmu, civilizácia prestala existovať.

Vydal som sa na cestu za svojou rodinou. Stretol som zaujímavých a záhadných ľudí.

A aj tých, ktorí ľuďmi už neboli. Zažil som nevysvetliteľné situácie.

Bál som sa.

A stále sa bojím…

Môj apokalyptický denník je však dôkazom toho, že som to všetko zvládol. 

A svoj príbeh ti chcem teraz rozpovedať.

Objednať e-book

Deň 2.

V noci som zacítil prenikavý a veľmi nepríjemný zápach. Zo začiatku mi pripomínal nejaký kov, hrdzavý kov. Časom sa však tento zápach stával takým výrazným, že som jeho horkú chuť cítil až na jazyku. Začalo ma páliť v hrdle a v nosných dutinách. Napil som sa vody a ukryl pod prikrývku. Chvíľu som rozmýšľal, čo môže byť príčinou tohto kovového zápachu. Čudoval som sa, ako je možné, že ho cítiť až tu – na mieste tak vzdialenom od všetkého priemyselného a ľudského.
…

Naša farma teraz z diaľky vyzerala naozaj strašidelne. Šedá obloha dokresľovala okolie pokryté suchou trávou, ktorá viala vo vetre ako v starých filmoch. Niekoľkokrát som sa podvedome obzrel cez rameno. Mal som naozaj nepríjemné pocity. Odložil som bicykel a vošiel do domu.
…

Doma som nikoho nenašiel. Neprichádzali ani s príchodom večera, a tak som sa rozhodol, že si ľahnem do postele a prečítam pár poviedok. Čítal som však iba očami, text som nevnímal. V hlave sa mi zrodila podozrievajúca myšlienka – za ten čas, čo som sa vrátil, som ani raz nezazrel žiadne farmárske vozidlo a ani iný pohyb na prašnej ceste pri našej farme.

Deň 8.

Celú noc som myslel na vojaka. Leží tam za pultom. Toto je konečné miesto jeho života. Ktosi ho sem poslal a on tu umrel. Naozaj bol presvedčený o správnosti príkazu svojho veliteľa? Bol oduševnený bojovník za vlasť alebo bol vojakom iba preto, aby zabezpečil rodinu? Mal vôbec rodinu?
…

Keď som z potravín odchádzal, ešte raz som sa obzrel za padlým vojakom. V kaluži jeho krvi som si všimol akúsi škatuľku, ktorá bola doteraz pre moje oči skrytá. Pri bližšom pohľade som zistil, že je to diktafón. Pohltila ma túžba vedieť, čo je na ňom nahraté.
…

Konečne aspoň trochu viem, o čo tu ide. Keď tieto tvory zastrašili celú čatu, budú ešte nebezpečnejšie, ako som si myslel. A zrejme sú všade naokolo! Nevedel som, čo mám robiť. Skúsim prejsť pár budov, možno v nich nájdem niekoho živého, rozhodol som sa. Možno niekoho ako ja.

Prešiel som iba tri budovy, keď sa to stalo.  

Deň 23.

Počas mojej dnešnej cesty som prechádzal lúkami a lesmi, ktoré sa medzi sebou neustále striedali. Pravdupovediac, neviem, kde som sa cítil bezpečnejšie. Na lúke som bol príliš na očiach, v lesoch sa zas mohli skrývať Šedí. Predstavoval som si, že za najbližším kopcom nájdem usadlosť plnú živých a veselých ľudí. Možno v nej bude žiť moja rodina, možno aj Timothy.
…

Moje príjemné hladné predstavy však postupne nahrádzal odporný zápach. Vrátil som sa späť do smradľavej reality a bol som vďačný, že som pred chvíľou nemal to pečené kura, lebo by určite opustilo moju tráviacu sústavu. Na jednom zo stromov v tomto príjemnom lesíku visel úbohý obesenec. Opäť som sa presvedčil, že som si na prítomnosť smrti ešte nezvykol a pochybujem, že sa to vôbec dá.
…

Pomaly som sa revu Šedých vzďaľoval. Intenzitu svojho behu som znížil, no vtom som sa kamsi prepadol. Bola to stará pytliacka pasca na medvede. Našťastie išlo iba o vykopanú jamu bez bodákov či nožov. V tme som nevidel cestu von. Myslím si, že mi jama poskytne dostatočne veľkú ochranu pred Šedými. Ostanem tu.

Deň 39.

Zobudili sme sa so svitaním. Zvláštne, ľudské telo je priam dokonalý budík, pomyslel som si. Pri prvom pohľade na Charlieho som sa pýtal sám seba, či naozaj v noci spal alebo ju iba prebdel. Vyzeral vystrašene, no tiež zvedavo. Cítil som sa podobne. Aj keď nevieme, čo nás za tými ťažkými dvermi čaká, musíme to zistiť.
…

Miestnosť bola prázdna, iba po jej okrajoch boli špinavé deky a vankúše. Žiadny nábytok, vybavenie ani iné predmety. Čudoval som sa, prečo bol stred miestnosti vyprázdnený. Na zemi bola dokonca akási malá dierka a celá podlaha sa od stien zvažovala k nej. Bol som si stopercentne istý, že tu niekto býval alebo sa ukrýval.
…

Snažili sme sa nájsť miestnosť, z ktorej sme sem prišli. Aj keď tu boli iba dve a tie boli prepojené jedinou chodbou, istú chvíľu nám to trvalo. Pravdou bolo, že som sa nedokázal sústrediť ani len na taký jednoduchý cieľ, akým bola niekoľko metrov vzdialená šatňa. Konečne sa nám to podarilo – teraz sme však museli nájsť poškodenú mrežu. Ruky sa mi triasli a svetlo z fakle tak poskakovalo zo strany na stranu.

Deň 44.

Bola to naozaj desivá situácia. Všetko plynulo pomaly – tak, ako keby niekto spomalil čas. Šedí hrôzostrašne stáli v troskách a pozorovali nás svojimi obrovskými očami. Sivá obloha, trosky, spustošené okolie – a hrozba menom Šedí, ktorá sa nás chystala zahubiť. Čas začal opäť plynúť spolu s krikom jednej z tých beštií, ktorá stála rovno predo mnou.
…

Bežali sme už dosť dlho a naozaj rýchlo a v diaľke sa už pomaly začínala črtať jedna z okrajových častí mesta. To bola naša šanca! Musíme tam dobehnúť a stratiť sa Šedým z dohľadu. Napokon to ale bolo oveľa jednoduchšie.
…

Začalo pršať a my sme boli nútení vkročiť hlbšie do mesta. Ocitli sme sa v bezprostrednom okolí námestia. Porozhliadol som sa a zbadal som rozpadnutú budovu, v ktorej by sme sa mohli ukryť pred čoraz silnejším dažďom. Budova nás dostatočne chráni, kryje a poskytuje nám výhľad na celé námestie. Nech je v meste čokoľvek, mali by sme to včas zbadať.

55 DNÍ

Desiatky prejdených kilometrov

Som Teo Hurdles

a toto je môj príbeh.

Získaj

SÁM - apokalyptický denník

E-book (PDF)

Získaj môj apokalyptický denník, objav svet, v ktorom žijem a zisti, čo všetko sa mi prihodilo. Sám – apokalyptický denník budeš mať k dispozícii na akomkoľvek zariadení.

Získať e-book

Kniha

Si fanúšikom naozajstných kníh a chceš cítiť tú úžasnú vôňu môjho apokalyptického denníka? Objednaj si knihu a rovno ti ju aj podpíšem!

Objednať knihu

Pavel

„Konečne som knihu dočítal a chcem Vám povedať, že bola výborná, veľmi sa mi páčila. Dúfam, že plánujete aj nejaké pokračovanie alebo nový príbeh v podobnom duchu, lebo stále ostalo ešte veľa veci neodhalených.“

Slavo

„Dobrý deň, knižka má strašne veľmi baví. Čítam ju, keď mám čas, takže ju nosím skoro všade. No a ten príbeh má strašne zaujíma, všetko ako sa to vyvíja hlavne s tými "Šedými". Ak mám povedať pravdu, vaša knižka je asi prvá, ktorá sa mi páči a rád ju čítam.“

Šimon

„Kniha pohltila a vtiahla do deju nielen mňa, ale aj môjho syna. Bol to zážitok. Ďakujeme autorovi!“

Janka

„Dej ma chytil, nadchol. Čakám na každý deň ako decko na cukríky.“

Simona

„Kniha je skvelá, rozhodne stojí za kúpu a za uloženie do knižnice. Čo sa príbehu týka, bol naozaj napínavý a pocity vzbudzujúci. Naozaj sa až do konca knihy sám seba pýtate: ,,Ako to dopadne?,, Zadržujete dych a cítite strach a napätie aj za hrdinu. Je to tá kniha, ktorú keď začnete čítať, nemôžete si dať pauzu a po ktorej je vám ľúto, že skončila.“